Zamestnávatelia tvrdia, že na trhu chýba pracovná sila a preto je potrebné uľahčiť zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Aj zamestnanci a nezamestnaní však majú svoj pohľad na vec, akoby z druhej strany, lenže ten kompetentní ignorujú. Chcem uviesť niekoľko konkrétnych prípadov ľudí z môjho okolia, čiže akýsi iný názor, skúsenosť so zamestnávaním na Slovensku.
Žena s vysokoškolským vzdelaním sa zúčastnila výberu na jednom štátnom úrade. Tvrdili jej, že je to zbytočné, pretože o prijatí rozhodujú známosti, na stále miesto sa dá dostať len ak už niekto pracuje na dočasnom a na to dočasné len ak má známosti. Povedala si, že to skúsi, veď nič nemôže stratiť. Skončila na druhom mieste. Na prvom skončila záujemkyňa, ktorá tam už pracovala na dočasnom pracovnom mieste. Keďže záujemkyňa na druhom mieste zistila, že prijatá záujemkyňa o prácu, ktorá skončila na prvom mieste, hneď po prijatí odchádza na materskú dovolenku, požiadala o možnosť pracovať na uvedenom pracovnom mieste dočasne počas zastupovania zamestnankyne na materskej dovolenke. Prišla jej odpoveď, že miesto je už obsadené.
Žena, tiež s vysokoškolským vzdelaním, sa zúčastnila výberového konania organizovaného zamestnávateľom zo súkromného sektora v priestoroch úradu práce za účasti zástupcu úradu práce. Šlo o pracovné miesto pre uchádzača s vysokoškolským vzdelaním, ktorý ovláda angličtinu. Na výberové konanie prišlo stopäťdesiat záujemcov, predovšetkým žien. Z rozhovorov medzi záujemcami o prácu bolo jasné, že je tam mnoho takých, ktorí angličtinu študovali alebo žili roky v anglicky hovoriacich krajinách. Keď nádejný zamestnávateľ videl to množstvo záujemcov, začal odrádzať ľudí. Vedľa stojacemu zástupcovi úradu práce povedal, že on by chcel prijať niekoho z Ukrajiny. Zástupca úradu práce mu povedal, že to nie je také jednouché. Keď tento rozhovor počuli záujemkyne o prácu, niektoré to naozaj vzdali, ale ďalšie sa rozhodli výberového konania predsa len zúčastniť. Prijatý nebol nik. O niekoľko dní vyšiel inzerát tej istej firmy na to isté pracovné miesto.
Tesár s praxou sa potešil, keď si našiel miesto a sľúbili mu dobrý plat. Bolo to na druhom konci Slovenska, ale peniaze potreboval, tak to prijal. Namiesto dobrého platu to bola minimálna mzda s možnosťou vyplácania väčšej časti mzdy na čierno a pracovný čas šestnásť hodín denne sedem dní v týždni okrem troch dní mesačne, keď mal voľno. Keďže sa v takých podmienkach nedá dlho vydržať, nanajvýš niekoľko mesiacov, pobral sa aj on. Dnes pracuje v zahraničí v inom odvetví ako je stavebníctvo. Je spokojný s platom, s pracovnými podmienkami, ale rodinu vidí zriedka. Chcel by sa vrátiť, nečaká ani takú mzdu, akú má tam, ale za žobračenku, ktorú mu tu ponúkajú robiť nemôže, lebo by to pre rodinu nestačilo.
Zvárač, ktorých je vraj na Slovensku nedostatok, tiež odišiel pracovať za hranice Slovenska. Aj on je tam spokojný, rád by sa však vrátil, keby tu bola možnosť pracovať za aspoň trochu slušný plat, tiež nečaká toľko, čo zarába tam, ale tu mu ponúkajú akurát minimálnu mzdu nanajvýš s doplatkom na čierno, takže to vylučuje.
Nekvalifikovaný nezamestnaný si našiel prácu na druhom konci Slovenska. Inač ako cez pracovnú agentúru ho zamestnať odmietli, napriek tomu, že daná firma inzeruje voľné pracovné miesta. Dúfal, že to bude aspoň na pol roka, ale bolo to len na dva mesiace. Po troch týždňoch oznámili jemu a všetkým agentúrnym zamestnancom, že práca pre nich nie je, majú čakať na ubytovni. Či práca bude do ukončenia tých dvoch mesiacov, na ktoré mal zmluvu, nevedeli. Za obdobie bez práce, samozrejme, žiadnu mzdu nárok nemal, nebolo možné uplatniť pracovné konto. Musel pritom platiť aj za ubytovńu, aj náklady doma. Minister práce pritom kritizuje zamestnancov, ktorí sa po krátkom čase vrátia na úrad práce a chystá sa im skomplikovať život. Čo majú tí ľudia robiť? Ako zamestnaní sú na tom horšie, ako nezamestnaní a ešte sa im ide komplikovať život.
Keď bola vysoká nezamestnanosť, zamestnávatelia sa ňou oháňali pri vysvetľovaní nízkych miezd. Teraz je vraj nezamestnanosť nízka, ale v mnohých firmách sa mzdy nezvyšujú, tak ako napríklad vo firme v Galante, ktorá je tam vraj najväčším zamestnávateľom. Pritom už boli informácie, že Galanta je, čo sa týka nezamestnanosti na tom lepšie, ako Bratislava. Zamestnávateľ sa vynašiel a namiesto zvyšovania miezd dováža lacnú pracovnú silu zo zahraničia. Určite nie je jediný.
Ministerstvo práce sa chystá koncom novembra uľahčiť zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Zamestnávateľ už nebude musieť preukazovať, že na dané miesto nevie prijať uchádzača o zamestnanie zo Slovenska. Vraj nemá kto pracovať. Ale naozaj nemá? A prečo?